Elegantný samuraj
13.04.2011 16:46
Viacnásobný majster sveta v karate Roman Volák si zabojoval s dvojlitrovým dieselovým motorom pod kapotou Mazdy 6
Bojové umenia
V štrnástich rokoch som si začal všímať akčné filmy s bojovým umením. Pochopil som, že touto cestou chcem ísť aj ja. Najprv som začal robiť Kung fu, neskôr som bol reprezentant v kickboxe a nakoniec som skončil pri karate. Nejaký čas som robil aj karate so zbraňami. Vo svojom programe mám ohňovú šou, tak mám občas nejaké drobné popáleniny, ktoré sa vždy časom zahoja, tie väčšie zostávajú.
V súčasnosti som reprezentantom Slovenskej federácie v karate a reprezentačného týmu Slovenskej Republiky. Jeden z posledných úspechov je z Kapského mesta v Juhoafrickej republike na súťaži „Destiny 2010“, čo sú otvorené Majstrovstvá celej Afriky. Tam som dominoval v troch kategóriach a nakoniec som to zavŕšil absolútnym titulom šampionátu Afriky. Chystám sa ešte do Latinskej Ameriky, Austrálie a Ázie.
Prvá autonehoda
Od roku 2000 vlastním vodičak a tak momentálne oslavujem okrúhlych desať rokov praxe za volantom! Pamätám si, že som najazdil presne 800 kilometrov, keď sa mi stala prvá autonehoda. Bolo to hneď na druhý deň po získaní vodičáku. Nebolo to však mojou vinou. Stalo sa to v zime na moste vo Zvolene. Znenazdania sa predo mnou otočil Fiat, vrazil do mňa a ja som sa s mojou Oktaviou „oplieskal“.Nechal som si ju potom ešte 9 rokov, kým som si nekúpil Volvo S 80 s automatom. Potom sa mi už nehody vyhýbali až doteraz..
Opatrnosť na cestách
Po mnohých jazdných, búrlivých skúsenostiach za volantom som sa časom stal opatrný vodič. Bezpečnosť vnímam ako prvoradú vec a neriskujem, keď nemusím. Auto pre mňa v prvom rade znamená väčšie využitie času. Pamätám si ako študent na časy, keď som sa často presúval MHD a nemal som sa kde ponáhľať. Autom stihnem viac a vidím ten rozdiel, keď dám auto do servisu, že zrazu nestíham to, čo predtým.
„Zázračná“ pokuta
Som rodený Košičan a mám veľa najazdených kilometrov. Hlavné trasy sú: Košice – Bratislava, Bratislava – Praha. Kým neboli diaľnice, tak to bolo veľmi zdĺhavé. Priznám sa, že boli časy, keď som do troch hodín urobil trasu: Bratislava – Košice. Už to nerobím, lebo je to riskantné a nechcem platiť zbytočné pokuty. Jedna mi skoro neunikla, keď som išiel Oktaviou po diaľnici smerom do Košíc asi 200 km/h rýchlosťou. Jasné, že ma policajti namerali a chceli mi zobrať vodičák.. Vtedy bola pokuta okolo 7000 Sk a to bol nemalý peniaz. Nebolo mi všetko jedno, ale nakoniec sa pokuta nekonala. Nezaplatil som, ale dal som podpis pre syna.
Čapica ako detekčná trubička
Ukrajina je zvláštna. Rozbité cesty, staré autá, zvláštne policajné pravidlá, napríklad či ste pili za volantom. Policajt dá z hlavy dole čiapku, vyzve vás, aby ste do nej dýchli. Potom ju ovonia a tým určí, či ste pili alebo nie. To sú vážne veci. Tam by som často nechcel cestovať. / úsmev/
Nekvalitné slovenské cesty
Naše cesty sú naozaj v zlom stave. V Amerike, keď som cestoval, tak tam majú skôr panelové cesty, ale oproti našim sú neporovnateľne kvalitnejšie. Nemajú tam také diery ako u nás. Dokonca majú klopené zákruty a bol som prekvapený, že v Južnej Afrike majú cesty ako lusk! Jednu opravu na ceste som tam nevidel a najazdil som tam skutočne veľa kilometrov. Majú nádherné troj až štvorprúdové diaľnice.
Naháňačka po taliansky
Pred rokom som bol v Prahe na jednom vystúpení a predtým som sa išiel rozcvičiť do jedného fitka. Vykradli nám tam skrinky a zobrali doklady. Mali sme ísť na Majstrovstvá sveta v karate do Talianska. Českí policajti mi dali potvrdenie o strate dokladov. Šoféroval som, ale zastavili nás talianski policajti. So sirénou a s pištolami s a ku nám blížili ako v akčnom filme. Nerozumeli potvrdeniu straty dokladov z českej polície bez fotky. Boli nahnevaní, ale keď zbadali v kufri tri samurajské meče, tak nám už nebolo všetko jedno. V tom momente zdvihli pištole a museli sme vysvetľovať, že sú to meče na vystúpenie a vôbec nie sú také ostré, aby nám ich mohli zobrať. Bratranec nakoniec vytiahol služobný preukaz hasiča a tak si ho pomýlili s policajtom. To jediné zabralo, aby nás pustili. A my sme k tomu ešte vyhrali Majstrovstvá sveta v karate.
Dánska motorka
Nie som fanúšik motoriek a nikdy som nejazdil na veľkej motorke. Mám k nim naozajstný rešpekt. Jazdil som takú motorku na elektromotor, ktorá sa cez noc nabíjala a cez deň sme na nej jazdili. Bola dovezená z Dánska. V tej dobe také motorky nikto nevlastnil a my sme boli frajeri. Jazdil som ešte skúter a to bolo všetko.
Elegantný samuraj
Prvá Mazda 6 pred viacerými rokmi sa mi páčila hneď ako som ju uvidel a terajší model ešte viac. Nie som nejaký autíčkár, ale zdá sa mi z japonských áut taká najšportovejšia. Biela farba je in a Mazde skutočne svedčí k výrazným vonkajším líniam. Snažil som sa výskokom nad auto ukázať elegantný bočný profil auta a výrazné oblúky nárazníkov. Pekne a dekoratívne zladený interiér ma zaujal pohodlnými sedadlami s dobrým bočným vedením. V mojej Oktavii som oveľa viac lietal v zákrutách ako v Mazde. Vzadu je tiež veľa miesta a kufor je dosť veľký. Volant je akurát do ruky, nemám rád hrubé vence volantu, tak ako s mečom, musím to mať jednoducho presne do ruky. Nesmie to byť klát, lebo sa to potom zle drží. Otváranie kufra čiernym gombíkom v brzdovom svetle je také atypické, ale zaujímavé. Mazda 6 je vybavená funkciou asistenta rozjazdu do kopca. Táto funkcia mimoriadne uľahčuje rozjazd do kopca tým, že udržiava aktívnu brzdu aj po zdvihnutí nohy z brzdového pedála. Keď motor vyvinie dostatočný krútiaci moment na hladký rozjazd vozidla, brzda sa uvoľní a auto sa pohne. To sa mi veľmi páči! Šesťstupňová manuálna prevodovka má ľahké a presné dráhy a aj vďaka tomu som si rýchlo zvykol na manuál. Nepomôžem si, ale automat je automat! Viem, že je to oveľa pohodlnejšie. Vtipné je, že stále mám ruku na radiacej páke, aj keď jazdím na automate. Je to taký zvyk z minulosti. Dvojlitrový naftový motor je super. Najviac sa mi páči jeho odhlučnenie vo vnútri auta. Veľmi dobre to ťahá a brzdí. Ak je auto ťahšie, tak brzdná dráha je dlhšia. To pozorujem u Volva, ale tu je to naopak. Mazda 6 okrem okrem rodinného auta je aj elegantným managérskym vozidlom, ale so srdcom športovca.
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka
