Cestovať v čase a priestore

08.01.2014 09:46

Svetoznámy divadelník a mím Juraj Benčík si vyskúšal Ford Kuga a poroprával zaujímavé postrehy z oblasti motorizmu

Juraj, kto vlastne ste, ako by ste sa charakterizovali, pred čitateli, ktorí vás nepoznajú?

Som divadelník. Začínal som ako recitátor poézie, keď som mal 6 rokov. Robil som v rozhlase, v dabingu a vo svojom profesionálnom živote som sa venoval takmer všetkému okrem scénografie. Vychádzam z autorského herectva, tam som sa venoval babkoherectvu, pantomíme, činohre, cirkusu. Pantomíma je základ všetkých dramatických umení. Môžme sa ňou dorozumieť s celým svetom, neobmedzuje nás a môžeme v nej cestovať hocijako. Tam je možné zahrať bezváhový stav, cestovať v čase a priestore, ale aj ako to bude o niekoľko storočí.

Boli ste ako prvý slovenský umelec - mím, s ktorým urobili kontrakt v Slnečnom cirkuse. Akú postavu ste tam hrali?

Bol som tam 20 mesiacov, z toho 2 mesiace som bol vo výcvikovom stredisku v Montreale.

Hral som dve postavy klaunov a jedna z nich bola hlavná a volala sa „Snívajúci klaun.“

Ako je to u nás na Slovensku, čo sa týka pantomímy?

Sme veľmi malá uzavretá kultúra a niektoré druhy umenia sa u nás nestihli vyvinúť. Tak ako v iných oblastiach zaostávame vo vývoji, tak aj v divadle za takými veľkými národmi ako je ruský alebo nemecký kultúrny priestor.  U nás zatiaľ nevznikli podmienky. Len pred nedávnom sa začala vyučovať bábková divadelná tvorba. V priebehu niekoĺkých desiatok rokov to máme šancu dobehnúť. Veľmi rád by som tu na Slovensku ostal, ale pokiaľ nebudem mať pracovné príležitosti, tak budem musieť odísť.

Juraj, ako sa jazdí u vás nielen v patomíme, ale aj v reáli za volantom?

Som ostrieľaný šofér, šoférujem už veľmi dlho, viac ako 20 rokov. Veľa som jazdil aj s profesorom Milanom Sládkom, po rakúských, švajčiarskych diaľniciach, vo Francúzsku aj Taliansku. Jednoznačne Nemecko je najvyspelejšia krajina čo sa týka dopravného systému, prípadne USA, ale tam je tá rýchlosť obmedzená.

Ako je to tam s platením pokút? Je to jako u nás?

Je tam rovnosť pred zákonom bez ohľadu na sociálnu príslušnosť. Ak niekto poruší pravidlá a urobí dopravný priestupok alebo nebodaj trestný čin, tak je stíhaný a nemá šancu, aby to bolo ututlané. A nemáte koho podplatiť, radar vás odfotí a pokuta vám príde poštou.

Snáď dopravné nehody sa vám vyhýbajú alebo bolo niečo vo vašom živote, že vám to zmenilo život?

Na Slovensku som mal jednu vážnejšiu nehodu, ale nič sa nikomu nestalo, napriek tomu to bola totálka. Na diaľnici som bol sám, išiel som vyššou rýchlosťou, nevšimol som si akú mám vzdialenosť od ľavej krajnice a a stalo sa po prudkom náraze vetra, že som sa dotkol zvodidiel a odrazilo ma to tak, že som sa začal točiť na diaľnici. Bola to Škoda Felícia, naše prvé auto, ktoré nám nakoniec ukradli, ale našťastie bolo havarijne poistené. Potom sme si kúpili na leasing Seat Cordobu, ktorú nám taktiež ukradli. Mali sme pravdepodobne takých susedov, ktorí sa asi tým živili. No a potom sme kúpili od Katky Brychtovej, ktorá je sestra mojej manželky Hondu Civic. Tú nám keď sme boli v cirkuse, tak jeden mladý muž, ktorý ju mal v opatere rozbil. Po návrate domov sme si kúpili Ford Focus kombi. Diesel.

Kam najčastejšie jazdíte a aké máte auto?

Veľa času jazdím na stredné Slovensko a jazdím s Fordom. Je to populárne ľudové vozidlo, je najlepší, lebo má vynikajúcu spotrebu a priestraný kufor. Nemáme prebytočný luxus, zároveň nám nič nechýba. Mali sme dobrú cenu, tak sme ho kúpili.

Ako jazdia podľa vás ženy vodičky?

Zodpovedne. Vidím to u žien, ktoré poznám, sedel som pri nich ako spolujazdec. Zodpovednejší prístup k šoférovaniu, ohľadupnejší ako u mužov, aj voči chodcom.  

Vodičkám by som odkázal, tečte pomaly a plynule ….

Veľa jazdíte alebo využívate aj MHD?

Ak nemusím autom nejdem, po Bratislave aj centre sa presúvam peši alebo MHD. Ak je vzdialenosť menšia ako 5 km, tak idem pešo, len keď potrebujem niečo preniesť alebo ísť na väčšiu vzdialenosť, tak využívam auto. Smutné je, že veľakrát vidím ľudí v aute, že každý je sám. Ďaľšia vec, ktorá mi je ľúto, že sa ľudia nerozprávajú v MHD. V Paríži, v Madride sa ľudia nepoznajú a rozprávajú sa medzi sebou. Asi máme skúsenosti, že rozprávať je nebezpečné…

Testujeme dvojlitrový dieselový model vo Forde Kuga? Ako sa vám páčil?

Pôsobil mohutne a zároveň, keď sedíte vo vnútri auta, tak je to auto veľmi ľahké a dobre manévrovateľné. Odpor bŕzd, manévrovateľnosť cez volant bola výborná. Súvisí s tým, že sú to tie isté technologické postupy ako v mojom Focuse. V Kuge je však väčšia stabilita. Odpruženie bolo výborné aj náročnejší terén, náš Focus je skôr na diaľnicu.Výborný posed v SUV, jemné radenie, plynulý záber, aj teraz ideme do kopca na trojke a v pohode vyjdeme. Lahko to ťahá, je to tiché, nie je to mercedesový betónový predok, žeby som nič nepočul, ale nemá to žiadny rapkavý zvuk.

Akceleruje aj brzdí. Tak to má byť. Interiér ok, ale som zástancom jednoduchšieho interiéru. Pre mňa príliš efektné na úkor prehľadnosti. Inak je to pekné, modré ručičky sú lepšie ako červené, ktoré unavujú oči. Ovládanie na volante mám rád hlavne na nemeckých diaľniciach. Veľmi dobrá je dostupnosť ovládacích prvkov vo dverách vodiča. Autorádio malo dobrý priestorový zvuk. Auto je určené každému teda aj dámam, ktoré aktívne využívajú vlatnosti tohto dobrodružného SUV. Piate dvere boli robustné a fascinujúce bolo otváranie kufra nohou. Výhodné hlavne pre ženy, keď majú plné ruky tašiek.

Je možné, že v budúcnosti budem uvažovať aj o takom type auta ako je Kuga.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť

 

Kontakt

Alena Chorvátová

+421905 992 998

© Alena Chorvátová 2011 Všetky práva vyhradené.

Webnode